7. augusta o 21.00 h. vám premietneme krásny legendárny film ZEM SPIEVA a dokumentárny film o Samkovi Dudíkovi MYJAVSKÝ MUZIKANT. Tieto klenoty sa budú na obrovskom plátne, aké máme v Banskej Bystrici premietať po prvý raz.

Mužská spevácka skupina z Heľpy, Trombitáši FS Javorník, 15 fujaristov zo stredného Slovenska v programe Išli chlapci išli, venovanému 15. výročiu zápisu fujary do nehmotného dedičstva UNESCO.

Folklórny súbor Mostár vznikal v prajnej atmosfére „hnutia za renesanciu folklóru“ v povojnovom euforickom období v kraji, Historia FS-Mostar kde žili autentickí interpreti ľudového tanca a spevu, v kraji, kde spievanie a tanec ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia tvorili pevnú súčasť sviatkov a obradov. Jeho založenie sa spája s dátumom 15. júl 1955 a s názvom Horehron. V roku 1956, keď nad súborom prevzal patronát Závodný výbor ROH národného podniku Mostáreň Brezno, sa premenoval na Mostár.Ranné štádiá súboru Horehron potvrdzovali celoslovenský trend vo sfére scénického folklorizmu. Charakterizovalo ho spojenie umeleckých ambícií vedenia súboru a osobnej skúsenosti členov súboru so spontánne žijúcimi prejavmi folklóru v regióne. Tohto trendu sa pridržiavali aj zakladatelia súboru Ladislav Zákalický a Pavel Ďuriš.

Jadro ľudovej hudby Pokošovcov tvoria traja bratia: Miroslav (prvé husle), Radoslav (violová kontra) a Stanislav (kontrabas). To dopĺňa ich bratranec Vladimír Pokoš (violová kontra) a akordeonista Július Markus (akordeón). Takmer všetci pochádzajú zo známej obce Šumiac (okr. Brezno), príbuzenské väzby ich po matkinej strane spájajú so susednou obcou Telgárt. Obe obce sú známe aj vďaka osobitosti herných štýlov rómskych sláčikových muzík, ktoré tvoria už niekoľko generácií predstavitelia dvoch veľkých muzikantských rodov – Pokošovcov a Harvanovcov. Na Pohode sa okrem vlastného koncertu predstavia aj v rámci tanečného workshopu s Morongovcami s názvom Horehronské čoromoro.

Folklórny súbor Partizán bol založený v roku 1958 skupinou mladých nadšencov a obdivovateľov ľudového umenia, ktorí sa rozhodli mať spoločné záujmy a zachovať tradície predkov. Pomenovanie súboru, ktoré sa mu dostalo pri jeho prvej prezentácii, zvýrazňuje spojenie tradícií minulosti s históriou Slovenského národného povstania, v blízkosti centra, ktorého súbor pôsobí. Zameriava sa na umelecké stvárňovanie hodnôt tradičnej ľudovej kultúry regiónov stredného Slovenska, najmä Horehronia, Podpoľania, Gemera , Liptova, Oravy a Kysúc a vo svojom zájazdovom programe má programové čísla aj z iných folklórnych regiónov Slovenska.

Gajdošská a fujarová legenda Ľubomír Čalamacha Tatarka zo Slovenskej Ľupče. Ľubomír Tatarka hrá na gajdách už od svojich štrnástich rokov a píšťalky strúhal už v dvanástich. Potom črpáky, fujarky a neskôr aj gajdy.

Folklórny súbor URPÍN patrí k špičkovým umeleckým telesám a reprezentuje slovenský folklór na mnohých podujatiach doma i v zahraničí. Za 62 rokov svojej činnosti tanečne a hudobne spracoval folklór mnohých oblastí Slovenska. Hlavným zameraním programovej skladby súboru sú oblasti Horehronia a Podpoľania, avšak program je doplnený aj o tance z iných oblastí Slovenska, ako sú Myjava, Zemplín, Šariš, Goral a iné. Počas svojho pôsobenia uskutočnil viac než 2100 vystúpení, navštívil 27 krajín Európy, Ameriky, Afriky a Ázie. Absolvoval 68 zahraničných zájazdov a uskutočnil 250 vystúpení v týchto krajinách.

Vznik Podpoľanca sa datuje od roku 1975. Na začiatku svojej cesty za ľudovým umením a kultúrou to vôbec nemal ľahké. Zrodil sa pri SOU – strojárskom v Detve. Jeho prvým vedúcim bol pán Dr. Koloman Galo, ktorý bol zároveň aj učiteľom na SOU v Detve. Na vzniku sa však pán Dr. Galo nepodieľal sám, a spolu s ním ho založila a viedla aj Ružena Egyedová – Baráneková. Folklórny krúžok, ktorým Podpoľanec na začiatku bol, vznikol jeden z najlepších súborov nie len u nás v Detve, ale dovolím si tvrdiť že aj na Slovensku. Čo ma prekvapilo bol fakt, že súbor mal plniť len funkcie prípravky už v tých časoch existujúceho FS Detva. Ale vzhľadom na svoju šikovnosť a priebojnosť vtedajších členov to dotiahol až na samostatnú krásnu cestu za spoznávaním Slovenského folklóru. V roku 1992 nastala v Podpoľanci veľká zmena. Keďže SOU Detva už viac odmietala byť zriaďovateľom súboru, tak členovia sa rozhodli o vytvorenie záujmového združenia „ Folklórny súbor Podpoľanec“. Odvtedy je súbor samostatný právny subjekt. Vedúcim sa stal Jozef Lapin. Súbor dokázal, že je samostatne funkčný a nepotrebuje nikoho iného na vytváranie existenčných podmienok.